Ako čas ide človek sa učí vždy niečo nové a skúša. Výsledok nie je vždy rovnaký.
Pred istým dosť dlhým časom som si ušila kabelku. Bola som na ňu aj patričné pyšná, zvládla som vlnovky na prvýkrát.
Na začiatku sa mi veľmi páčila, no ako už býva po čase každá vec sa omrzí a začína vadiť to či ono.
Tak aj mňa omrzela.
Ale škoda ju bolo len tak, hore komínom poslať ... Tak som si to rozmyslela, že ako má vyzerať, najprv v hlave ako film v kine, potom prišiel na rad papier a ceruza, a samozrejme moje "výtvarné" umenie.
Niekedy veľmi ľutujem, že to čo nosím v hlave, neviem dať na papier.
Tak som ju rozpárala, rozstrihala
✂️ , niečo vymenila, niečo doplnila a na svet prišla nová, trošku iná.
👜.Prvé foto ako vyzerala predtým.
A tu už nová. Zmenila sa, však?
Pekný večer prajem.
